Dvojice Longital (Shina – baskytara, zpěv, Dano Salontay – kytara, zpěv) je přímo ukázkovým příkladem, jak se dá dělat hudba z vlastního přesvědčení, bez kompromisů a zahrávání si s byznysem – a přitom neumřít hlady. Longital se podařilo najít originální cestu mezi svébytným písničkářstvím a hudebním a zvukovým experimentem, takže jsou schopni oslovit vlastně jakékoli vnímavé publikum. Hrávají na festivalech rockových, mohou hrát na akcích folkových, osobně jsem zažil jejich nadšeně přijatý set na velké bluesové přehlídce – a teď tedy budou na Alternativě. Upřímně řečeno: právě sem se asi hodí nejvíc.
Překvapuje mě, že se na webu v sekci diskografie „nehlásíte“ k nahrávkám, vzniklým pod minulým názvem Dlhé diely. Opravdu obě kapely takhle striktně oddělujete? Proč?
Shina: No lebo to boli Dlhé diely a bola to úplne iná kapela, energia, iní ľudia a to sme v roku 2005 uzavreli a poslali do histórie.
Dano: Neurobili sme žiadny rebranding v médiách a tak sa nám občas stane, že sa po koncerte pristaví poslucháč a zloží nám kompliment, že mu pripomíname jeho (jej) obľúbenú skupinu Dlhé diely, ktorú počúva v mp3 playeri. A my sa veľmi čudujeme a pýtame sa odkiaľ tie Dlhé diely sú…
V poslední době se prostřednictvím občasných akustických koncertů vracíte vlastně tak trochu na začátek, právě do doby, kdy jste byli Dlhé diely. Co vás k tomu vedlo a co vám to přináší?
Shina: No to práve vôbec nie, Dlhé diely bola kapela s bubeníkom a elektrickými gitarami a klávesami a nikdy akustické koncerty nehrala. Mala veľmi pokojnú energiu a viac menej klasické pesničky, ale to čo my hráme s Longital akusticky je pekne divoké, rýchle a hlasné… Keď sme vo dvojici, keď sa k nám pridá náš tretí spoluhráč na piano a vibrafón, naberá to zase trochu smer až do minimalizmu a súčasnej hudby.
Dano: Jediný návrat o ktorom sa dá hovoriť je, že som sa po niekoľkých desaťročiach vrátil ku akustickej gitare, ktorú som si dal pre túto príležitosť postaviť, je to krásny Lakewood. Ku akustickej gitare ma priviedla láska k delta blues a super fyzický pocit z rezonujúceho dreva a kovu, ktorý sa nedá na elektrickej gitare dosiahnuť. Shine sa v takejto zostave výborne spieva, je tam viac priestoru pre hlas, ja sa ale bez elektroniky namakám ako kôň, ale nesťažujem sa, lebo práve o to mi išlo. Koncert na Alternatíve bude elektrický, ale už na jar by sme radi priviezli tento akustický cirkus do Čiech.
Od posledního alba Teraz (2010) už uplynuly dva roky, což je ve vašem případě tak akorát čas vydat další desku. Už se chystá? Jaká bude?
Shina: Chystá sa, ale tak nejako vnútorne zatiaľ. Zistili sme, že nemôžeme uplatniť a zopakovať ani jeden z overených spôsobov tvorby, ktorý sme doteraz použili. Musí prísť niečo nové a to sa nedá vyvolať umelo. Ale myslím, že to už nie je ďaleko.
Dano: Momentálne pracujeme na hudbe ku nádhernému animovanému filmu o snehu a dúfam, že niečo z tej atmosféry sa dostane aj na nový album. Ale nebude to soundtrack pre zimný spánok, skôr naopak.
Společně cestujete po celém světě. Dá se říct, jaké vám to přineslo základní poznání?
Shina: Záleží z akého pohľadu. Ak myslíš nás ako pár, tak sme zistili, že spolu môžeme cestovať po celom svete… Bez následkov, sme schopní sa zomknúť, nasadiť všetky sily a um, ak treba niečo riešiť, a máme skoro rovnaký spôsob, ako objavujeme nové miesta. Ani jeden z nás sa neponáhľa príliš k turistickým atrakciám. Sme tuláci. A čo sa týka profesionálneho hľadiska, zistili sme, že môžeme hrať hocikde – a to nás ešte čaká Ázia na budúci rok – a všade sú ľudia, ktorí sa dokážu naladiť na našu hudbu a niečo si z nej zobrať. Emocionálne. Čo sa týka biznisu, tak to je ťažké, na celom svete sú spústy vynikajúcich muzikantov a kapiel a do pozornosti sa dostanú tí, ktorí majú za sebou silnú podporu, či už vydavateľstva ale bo nejakej agentúry, ktorí do nich investujú čas a peniaze. To my nemáme a tak si spokojne cestujeme a hráme.
Dano: Som introvert a domased, mám strach zo všetkého nového okrem muziky, a neustále cestovanie ma priviedlo k poznaniu „home is where the heart is“. Takže sa snažím, aby som mal srdce vždy na správnom mieste. Vlaky a lietadlá si náramne užívam. Už len cesta loďou mi chýba do zbierky.
Připadá vám, s ohledem na to, co děláte a sjezdili jste kus světa, že jste se narodili do správné doby a do správné země?
Shina: Určite, vesmír nadeľuje veľmi presne, neexistujú náhody, a ak je niekto chvíľu na nesprávnom mieste, veľmi rýchlo ho vesmír exportuje tam, kde má byť…
Dano: V istých chvíľach som mal pocit, že sme trochu dopredu. Asi sme sa mali narodiť o 5–10 rokov neskôr, aby sme boli v trende čo sa týka žánru a aj spôsobu fungovania vydavateľstva a kapely. Ale je to takto fajn, máme radi nevyšľapané chodníčky.
Hráváte na festivalech nejrůznějších žánrů. Zkoušíte si zjistit předem, s kým budete sdílet stejné pódium?
Shina: Občas hej, ale je toho veľa. Venujeme sa viac len tým, s ktorými hráme dvojkoncerty.
Dano: Najlepšie sú prekvapenia rovno na mieste, keď nás osud a organizátor dá dohromady s kapelou, ktorá pre nás potom veľa znamená. Napríklad The Frames, Markéta, Zapaska a mnohí ďalší, to sú potom také krásne priateľstvá.
Tento rozhovor je k vašemu vystoupení na festivalu Alternativa. Co pro vás tohle slovo znamená?
Shina: Že existuje niečo ako prvá možnosť a potom ešte iná (ak ti tá prvá nevyhovuje) a to je tá alternatíva.
Dano: Alternatíva vždy bola a je moja prvá a jediná možnosť.
Bude vaše vystoupení na Alternativě něčím výjimečné?
Shina: Bude na Alternatíve naše jediné.
Dano: Keďže sa zaužívalo slovné spojenie „vidieť koncert“ viac než „počuť koncert“, pekne sa oblečieme a privedieme so sebou VJ Kufrík Brothers, bude to aj pastva pre oči. Ondřej Bezr